Ak bol rok 1969 rokom "Jedného malého kroku ", potom rok 1972 bol našim posledným krokom na Mesiaci, čo znamenalo koniec ľudského prieskumu na mimozemskom planetárnom povrchu. O 50 rokov neskôr a s veľkým skokom vpred v odpaľovacích technológiách v kombinácii s verejnou túžbou „natiahnuť si nohy“,  sa cestovanie na Mesiac (prípadne na Mars) znova priblížilo o pár krokov bližšie; vytvárajúc nespočetné množstvo príležitostí pre mladých vedcov, inžinierov a technikov v Európe. Na Univerzite v Leicesteri, John Holt spolupracuje s Vesmírnou agentúrou Spojeného kráľovstva a Astronautským tréningovým centrom Európskej vesmírnej agentúry aby vyvinul nové technológie, ktoré by umožnili návrat na mesiac, a na cestu na Mars.  

Objavovanie iných svetov sa často označuje ako cesta dláždená horninami a svetové vesmírne agentúry navrhli niektoré z najsofistikovanejších robotických technológií, ktoré sa zaoberajú touto snahou. Zberanie vnútra skál na inej planéte a vrátenie týchto vzoriek na Zem je jedným zo svätých grálov vo vesmírnom výskume. To však prináša mnoho výziev: náklady, hmotnosť vedeckého zariadenia, riziko a energiu. Riešenie vyžaduje vynaliezavosť a inžinierske schopnosti! John Holt je jedným z vedúcich vedcov v oblasti, ktorá prichádza s novým riešením: Malý planétový lineárny impulzný nástroj (SPLIT), ktorý robí presne to, ako sa píše na obale. Rozbije skalu a otvorí ju ako knihu a tak poskytuje vedcom príležitosť "čítať" staré geologické tajomstvá. V oblasti astrobiológie je pri hľadaní života na inej planéte nesmierne kľúčové dostať na svetlo skrytý, nedotknutý materiál, ktorý nevidel svetlo dňa miliardy rokov.

Ale ako zaobchádzať s takou drahocennou a potenciálne patogénnou vzorkou, keď sa vráti na Zem? Ako ju udržiavať úplne izolovanú a analyzovať súčasne? Dvojitý izolátor steny (DWI) je ďalšou novou technológiou vyvinutou na univerzite v Leicester, ktorá môže byť riešením pre túto výzvu. Prednášku na tému "Vesmírne kamene – hľadanie známok života na iných planétach!" Vám priblíži, počas hlavného podujatia v Bratislave, výskumný inžinier John Holt z Univerzity v Leicestri, ktorý vystúpi o 17:00 priamo v Starej tržnici. Aby sa človek mohol posunúť dopredu, musí sa učiť z minulosti a preto John bude mať so sebou repliku geologického ľahkého kladivka NASA používaného počas misií Apollo 11 a 12. Ale ak chcete už teraz vidieť, ako také kladivko vyzerá, pozrite sa sem.

John Holt, pôsobí ako výskumný inžinier Vesmírneho výskumného centra, na Oddelení fyziky a astronómie Univerzity v Leicestri. Prezradil nám, že jeho detstvo bolo plné kreatívnych experimentov. A ako hovorí on sám: „Keby som nebol prirodzene zvedavý, nemyslím si, že by som mohol robiť svoju prácu tak ľahko.“ 

1. Vyskúšali ste už ako  dieťa nejaký experiment? Ak áno, čo to bolo? 

Existuje veľa príbehov z mojej mladosti, o  ktorých by som mohol hovoriť. No niektoré z nich by mali radšej zostať zamknuté v trezore! 

Ak by ste sa opýtali mojej matky, povedala by vám, že už v mojom mladom veku bolo jasné, že skončím v aplikovaných vedách. Ako dieťa som vždy  rozoberal veci, aby som zistil, ako fungujú. Keď som mal asi 10 alebo 11 rokov, spomínam si, že som jedno popoludnie rozobral maminu novú práčku, kým bola preč na nákupe (to však neodporúčam, hrozí nebezpečenstvo zásahu elektrickým prúdom alebo dobrý výprask!). Keď som v trinástich dostal na Vianoce nový počítač, bol rozobratý na niekoľko častí ešte pred kráľovniným príhovorom o tretej poobede. 

Ďalším obľúbeným obdobím bolo budovanie stále zložitejších Lego bludísk pre škrečka mojej sestry. Sledoval som, ako dlho trvalo „Hammymu“, kým sa dostal na koniec bludiska. 

Myslím si, že na strednej škole som mal šťastie na učiteľov. Dvaja pozoruhodní učitelia, ktorí ma učili vedeckej metóde boli pán učiteľ Fogg (fyzika) a pán učiteľ Jaffy (biológia). Spomínam si na dva experimenty. Učili sme sa o úlohe kyselín vo vede. Na základe môjho chápania o olovených batériách som sa v tej dobe pokúsil vybudovať pH meter, v ktorom by napätie z dvoch odlišných kovových sond bolo úmerné kyslosti v roztoku. Môj učiteľ fyziky ma naučil, ako nastaviť starostlivo kontrolovaný experiment na otestovanie mojej hypotézy a ako používať nezávislé premenné na určenie hodnoty (závislej premennej).  

Na ďalšom predmete, tentokrát biológii, sme sa dozvedeli o fotosyntéze a to ma prinútilo premýšľať o cestovaní v kozmickom priestore a o kyslíku na kozmickej stanici. Spomínam si na to, že sme s mojim učiteľom, ktorý ma viedol na voľnočasovom krúžku,  vytvorili rastlinnú suspenziu (vo vode a etanole) , do ktorej sme „prebublávali“ oxid uhličitý v nádeji, že vznikne kyslík. Experiment nefungoval, ale strávil som niekoľko týždňov jeho navrhovaním a učením sa ako vykonávať experimentálnu fyziku. 

2. Ako prežívate zvedavosť vo vašej každodennej práci? 

Tým, že som výskumným inžinierom, mojou úlohou je nájsť stále nové a nové spôsoby, ako robiť veci alebo ako riešiť problémy. Vychádza to z dvoch aspektov mojej povahy; tvorivosť a inovatívnosť (riešenie problémov). Tieto vlastnosti pochádzajú z mojej prirodzenej zvedavosti o prírodnom svete a o tom, ako veci fungujú. Keby som nebol prirodzene zvedavý, nemyslím si, že by som mohol robiť svoju prácu tak ľahko. Veda je systematické úsilie organizovať vedomosti a študovať pozorovateľné javy prostredníctvom experimentu, aby sme porozumeli nejasnostiam o vesmíre. Zvedavosť je hnacou silou vedy a taktiež mojej túžby poznať ako a prečo niečo funguje. 

3. Pýtali ste sa / ste dostali otázku, ktorá vám pomohla v práci? Ak áno, aká to bola otázka? Kto o to požiadal? 

Možno túto otázku trochu preformulujem. Otázka, ktorú sa často pýtam, najmä pri hľadaní problému je: prečo je to tak? Alebo: prečo sa to takto robilo? 

4. Máte nejaký obľúbenú postavu vedca z beletrie alebo filmu (vedec, výskumník)? Ak áno, kto? 

Keď nad  tým tak rozmýšľam, myslím, že to je pán Scott zo Star Treku! Sledoval som túto show ako dieťa a v kombinácii s mojím záujmom o program raketoplánov NASA ma inšpiroval k tomu, aby som bol inžinierom, pretože to sú ľudia, ktorí vlastne robia technológiu. 

5. Kto si myslíte, že je, resp. bol najdôležitejším vedcom v Európe? Prečo si to myslíte? 

Je ich toľko, ale myslím si, že by to mal byť Johannes Gutenberg, ktorý bol školeným zlatníkom, ale kombináciou rôznych technológií vynašiel prvú skutočnú tlačiareň. Toto bolo okolo roku 1439 a malo hlboký vplyv na masovú komunikáciu, pretože to bolo mobilné zariadenie, ktoré umožňovalo reprodukciu a ľahké šírenie informácií s pomocou novín či kníh. Vede to umožnilo zdieľanie dát, myšlienok a koncepcií inžinierstva, ktoré by mohli byť otestované a overené inými. Bez tohto vynálezu by sme dnes nežili v modernom svete. Zaujímavé je, že v posledných rokoch sme zaznamenali rýchle zmeny so sociálnymi médiami a je veľmi ťažké predpovedať, aké zmeny v komunikácii nás čakajú. Možno zlúčenie ľudskej mysle s technológiou. 

Foto: pixabay.com/Wikilmages / archív John Holt