Profesor Alexy sa s nami podelil o to, na čom pracuje v tomto období  a na konci článku nájdete aj jednoduchý pokus s vajíčkom, ktorý si môžete vyskúšať aj doma. 

 Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?

Ani veľmi nie. O niečo menej (ale naozaj len o niečo) robím v laboratóriu. Distančná forma výučby, najmä však práce na bakalárskych a diplomových prácach, vyžaduje, aby tí, čo môžu chodiť do práce naozaj aj chodili a pracovali. Okrem toho nám bežia biologické experimenty, ktoré keby sme prerušili, tak by sme stratili značné množstvo výsledkov. Okrem toho bežná agenda, konzultácie so študentmi, doktorandmi, veci na výskumných projektoch. Takže až tak veľa sa u mňa osobne v práci nezmenilo.

 Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch?  

V podstate normálne ako v bežné dni. Prichádzam okolo 7:00, urobím čo treba v laboratóriu a potom sa venujem bežným veciam. Momentálne väčšinu času čítam prvé verzie diplomových a bakalárskych prác, riešime veci na projektoch s doktorandmi a kolegami z tímu. Naďalej bežia práce na optimalizácii receptúr bioplastov pre konkrétne aplikácie. Končím niekde medzi 16:00 – 18:00 a potom večer doma ešte administratívne veci, ktoré sa dajú riešiť aj mimo pracoviska. Čiže normálna práca len s trochu sťaženými komunikačnými podmienkami.

Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?   

Myslím, že dnes na celom svete všetci, čo majú k tejto problematike čo povedať, robia čo môžu. Či už to je operatíva alebo veda-výskum. Žiaľ, ľudia umierajú, vidíme, čo sa deje v Taliansku a podobne. Nie, zrejme žiadna krajina podľa mňa nemá dostatočné kapacity na to, aby sa efektívne vyrovnala v krátkom čase s tým, čo tu dnes mame. Okrem toho to často nie je len o kapacitách. Výskum chce veľakrát čas bez ohľadu na to, koľko ľudí sa mu venuje. Najmä biologický výskum. Určite aj u nás robia vedci, ktorí sú zameraní tak, aby mohli pomôcť, čo sa dá. Či to je dostatočné alebo nedostatočné, nedokážem posúdiť, lebo tie najdôležitejšie profesie, ako sú virológovia, epidemiológovia, lekári a pod. nespadajú do mojej odbornosti a netrúfam si to posúdiť. My napríklad spolupracujeme aj napriek zavretým hraniciam na jednom projekte s jednou univerzitou v ČR na vývoji aplikácie našich bioplastov, ktorá by mohla bežným ľuďom pomôcť práve v boji proti pandémii. Vzorky si posielame poštou :) . Ale funguje to. Kto sa chce zapojiť, tak si spôsob nájde.

Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy  z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku?  

Tak toto neviem odhadnúť. Ľudstvo sa správa mnohokrát dosť nelogicky až iracionálne. Riešia sa problémy, ktoré sú aktuálne a žiaľ, väčšina ľudí nerieši prevenciu, či víziu do budúcnosti, ale každý sa snaží riešiť len ten svoj aktuálny problém, bez ohľadu na to, čo potrebuje spoločnosť. Česť výnimkám, samozrejme. Pre bežného človeka je veda často dosť vzdialená téma, nehmatateľná. Na to, aby ľudia vnímali vedu ako niečo konkrétne a potrebné, je dôležité vhodným spôsobom vedu popularizovať a to nemyslím len v médiách, ale aj na všetkých stupňoch vzdelávania základnými školami počnúc. Myslím, že v tomto má Slovensko čo doháňať najmä v oblasti technických a prírodovedných disciplín.

Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili?  

Myslím, že to najdôležitejšie je sebadisciplína a ohľaduplnosť. Je nevyhnutné pochopiť, že najlepšia ochrana seba samého je ochrana tých druhých. Znie to možno divne, ale tak to je. Ak sa každý z nás bude správať tak, aby sa vírus šíril čo najpomalšie, tak o to nižšia pravdepodobnosť bude, že sa dostane aj k nemu samému alebo k jeho blízkym. Tiež si treba uvedomiť, že to najhoršie, čo nám môže sťažiť situáciu je panika v akejkoľvek forme. Treba sa riadiť všeobecnými opatreniami, ktoré niekto, kto vie čo robí, nariadil a myslím, že to celé potom zvládneme so cťou.

 Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma? 

Neexistuje žiadny „najlepší“ vedecký experiment pre všetky deti. Len tak urobiť niečo, aby sa urobilo, to nemá zmysel. Každé dieťa je iné, každý človek je iný. Niekto ma bližšie k fyzike, niekto k chémii, niekto k matematike, či biológii. Je na rodičoch a učiteľoch, aby svoje deti poznali a ponúkli im aj také využitie času, ktoré ich zaujme. Okrem toho je tu výrazná závislosť od veku. Ale aby som sa predsa len nevyhol úplne  odpovedi a dal vám niečo konkrétne a zároveň jednoduché, nech skúsia deti doma roztočiť vajíčko okolo svojej osi na jeho špičke, teda postavené kolmo hore. A nech to skúsia so surovým aj s na tvrdo uvareným vajíčkom.

PAVEL ALEXY pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. 

 Vyskúšajte si pokus s vajíčkom! 

Profesor Alexy nám dal tip na pokus so surovým a uvareným vajíčkom, ktoré môžete vidieť na videu. Vyskúšajte si doma tento jednoduchý experiment: 

Surové vajíčko sa otáča okolo vlastnej osi inak ako uvarené natvrdo. 

Vajíčko uvarené natvrdo sa otáča okolo vlastnej osi kolmo. 

 Dajte nám vedieť, či sa vám to podarilo. Radi tiež uvidíme aj vaše videá s týmto pokusom, ako aj odpovede, prečo sa surové a uvarené vajíčko správajú inak pri otáčaní okolo vlastnej osi. Videá aj odpovede nám môžete posielať na Instagramový účet @europska_noc_vyskumnikov (#pokusnadoma). 

Foto a video: Pavel Alexy