Zmenila sa Vaša náplň práce v posledných dňoch v súvislosti s COVID-19?
Čiastočne sa zmenila, nevykonávame potrebné expedičné merania... Inak, jedná sa skôr o psychologický posun a nezvyk na prácu z domu. Teda vytrhnutie väčšiny odborných pracovníkov z dlhoročného stereotypu oživovaného pracovnými cestami po Slovensku a po svete. Pandémia určite nie je najlepšia cesta ako si uvedomiť základné hodnoty a čo vlastne chceme, ale núti nás k tomu. Napriek tomu, že všetci dúfame, že čoskoro bude ako bolo. Nebude. Náplň práce vedeckých pracovníkov sa nezmení, ovplyvní to ale asi formy práce.
Ako prebieha Váš deň v práci v dnešných dňoch?
Väčšiu časť odbornej práce robíme doma, v prípade potreby riešenia organizačných, alebo administratívnych vecí sme na pracovisku ako v štandardnej prevádzke. Za daných okolností sú niektoré procesy ťažko realizovateľné. Výrazne je limitovaná konferenčná komunikácia a tiež programy založené na mobilite.
Máme na Slovensku dostatočné kapacity na to, aby sa aj vedeckí pracovníci dokázali zapojiť do boja proti koronavírusu?
Vedeckí pracovníci sú určite schopní sa zapojiť do boja s koronavírusom, o kapacitných možnostiach v danej oblasti však nemám prehľad. Nechcem omieľať realitu o dlhodobom podfinancovaní vedy na Slovensku, ale masívnejší základ by vedcom v oblasti virológie iste umožnil zapojiť sa do procesov diagnostiky a ďalších aktivít vo väčšej miere. Krízové situácie ako korona odhaľujú deficity v spoločnosti, o ktorých vieme, ale im nevenujeme dostatočnú pozornosť. Schopnosť reagovať na takéto situácie aj v oblasti vedy je potom radikálne obmedzená. Nateraz v sektore biovied.
Aký dopad bude mať podľa vás súčasná kríza na vnímanie vedcov, dôležitosti výskumu a vedeckej práce a potreby investovať do vedy z hľadiska verejnosti a ľudí na Slovensku?
Dúfajme, že kladný. Ľudia si uvedomujú, že akokoľvek robustná ekonomika bez vedeckého základu nie je schopná k pandémii ani zaujať postoj, nieto ju riešiť. A to sa týka nielen pandémie. Každá kríza vzniká v podstate z dôvodov podcenenia rizika. V jednej z nich sa nachádzame a ešte pred pár dňami sme boli svedkami takéhoto podceňovania. Svet však rýchlo zareagoval. Je to akútne. Chrípka! V terajšom čase pandémie však akoby ostatné problémy zanikali. Tie však pokračujú a sú ako začínajúca rakovina. Zatiaľ toľko nebolia, občas pichnú. Jednou z nich je napr. zmena klímy. Na tú vedci upozorňujú už desaťročia. Ďalším problémom je cyklicky sa vyskytujúci africký mor prasiat v Európe, atď. Pred 10 rokmi sme zažili krízu ekonomickú. Emisie škodlivín do atmosféry vtedy poklesli. Rýchlo sme sa však „spamätali“ a presiahli úrovne emisií pred krízou. Liečili sme ekonomiku. Niektoré základné veci však zostali a zostávajú v závoze. Rozpoznanie potreby podpory vedeckých aktivít z terajšej krízovej situácie priam srší. Dúfajme, že si to na Slovensku neuvedomí len verejnosť, ale aj tí, čo o prioritách rozhodujú.
Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby ľudia v dnešných dňoch robili/nerobili?
Počúvať odborníkov z oblasti epidemiológie a správať sa v rámci existujúcej regulácie chodu spoločnosti. Pripraviť sa psychicky na dlhodobejšie opatrenia obmedzujúce náš štandard. Krízy budú nasledovať.
Aký vedecký experiment by ste odporučili deťom, ktoré sú doma?
Vyrobiť si kryštáliky. Treba na to vodu a soľ.
Akú knihu by ste nám odporučili na čítanie počas týchto dní?
Malý princ
PAVOL NEJEDLÍK pôsobí na Ústave vied o Zemi SAV.
Foto: Pavol Nejedlík